,,Dobrý večer." Milo som ju pozdravil a pokračoval v ceste.
,,Chlapče, počkaj." Zastavil ma jej hlas a ja som sa za ňou otočil.
,,Prosím?"
,,Neublíž Clary tak, ako jej ublížil Jace. Ona je dobré dievča, zaslúži si to najlepšie."
,,Nebojte sa, ja jej nikdy neublížim" Usmial som sa na ňu a išiel som za Clary. Sedela na tom istom mieste a pozerala na nebo.
Sadol som si vedľa nej a chytil ju za ruku. Zľakla sa, ale následne mi venovala ten najkrajší úsmev na svete. Vytiahla si z uší sluchátka a upravila si vlasy.
,,Niall, ako to, že nepozeráš futbal s chalanmi?"
,,Myslím, že toto je o niečo lepšie ako pozerať futbal a počúvať Louisa ako nadáva." Zasmial som sa nad tým, ako naštvaný Louis hodil hrsť popcornu do telky. Clary sa z chuti zasmiala, no potom zrazu stíchla a nad niečim začala premýšľať.
,,Čo sa deje Clary?"
,,Nemám už nikoho Niall. Tak veľmi mi chýbajú moji rodičia. Chýba mi mamin úsmev a ockove objatie. A k tomu všetkému, ešte aj ten Jace. Život sa mi rúca ako domček z karát. Nemám nič Niall. Zostala som úplne sama. Keby nemám Lou, neviem ako by som to všetko zvládala. Len vďaka nej mám pocit, že môj život sa obráti k lepšiemu, len si na to lepšie proste musím počkať. Prečo to Jace urobil?" Počul som, ako pomaly začala plakať a objal som ju okolo pliec.
,,Clary neplač prosím. Tvoji rodičia by boli na teba veľmi hrdí keby videli, kam až si to dotiahla. Čaká ťa posledný rok na Oxforde, si skvelá študentka, milé dievča a k tomu všetkému, krásna žena. Nechápem prečo to Jace urobil. Je hlupák, ak dokázal vymeniť niečo tak úžasné za chvílkové potešenie. Keby mám takú možnosť ako on, nikdy by som sa takého obrovského šťastia, ako mal on, nevzdal." A je to vonku. Horan, bravo.
,,Niall, takéto veci by si nemal hovoriť. Máš Jessie, nebola by z toho nadšená."
,,Môj vzťah s Jessie nie je zrovna vec, ktorú vidím do budúcna." Ovládaj sa Horan!!!
,,Prečo vravíš také veci? Veď ju ľúbiš."
,,Nie. Mám ju rád, ale neľúbim ju."
Clary
Neľúbi ju!!!! Prečo som si myslela, že je ňou popletený? Nič som mu na to nepovedala. Nevedela som nájsť vhodné slová na to, aby som mu niečo k tomu povedala a úprimne, ani som mu nič hovoriť nechcela. Niall sa postavil a odbehol do hotela. Zostala som tam sedieť sama so svojimi myšlienkami, obklopená letnou nocou sprevádzanou svitom mesiaca. Zrazu som počula známu gitaru a otočila som sa za prichádzajúcou melódiou. Niall držal v ruke gitaru a niečo do nej brnkal. Posadil sa vedľa mňa a pokračoval. Nevedela som rozoznať, o akú pieseň ide, no vedela som, že Niall ju hrá fantasticky. Jeho prsty mu sebavedomo behali po strunách a jeho oči boli zakliesnené na jeho prstoch. Jeho blonďavé vlasy boli mierne postrapatené. Stále si spomínam na to, ako si ich prvý krát nafarbil. Na tú vtipnú situáciu len tak nezabudnem.
Jeho krásne modré oči sa odtrhli od gitary a vpili sa do tých mojich.Prestal hrať.
,,Zaspievaj mi nejakú pesničku, prosím." Usmial sa na mňa a chvíľu bolo ticho. Potom začal hrať a pridal k tomu svoj anjelsky spev. Niall by mal byť zákonom chránený.
Nechápem, ako sa môže niekto taký narodiť. Dosť často si spieval aj v Mullingare ako dieťa, no jeho hlas je teraz ako pohladenie na duši. Presne to, čo som potrebovala. Vychutnávala som si každý jeden tón, každé jedno slovo, ktoré zaspieval.
,,To je vaša pesnička?"
,,Vlastne nie. Zrovna táto nie je naša." Usmial sa. Úprimným úsmevom. Hlboko sa mi zadíval do očí.
,,Clary ja nechcem, aby si bola nešťastná."
,,Ale veď ja nie som nešťastná Niall. Len mi chýba môj život v Mullingare s rodičmi, s kamarátmi...s tebou."
Posledné slovo som zašepkala viacmenej pre seba a dúfala som, že to Niall nepočul. Chytil ma za bradu a otočil moju tvárom smerom k sebe. Pomaly sa ku mne začal približovať a môj dych sa zrýchlil. Striedavo som pozerala do jeho očí a na jeho pery. Čo mám robiť? ,,Niall, toto nie je správne."
,,Prosím Clary, dovoľ mi to." Každá sekunda sa mi zdala ako večnosť a ja som vedela, že chcem aby spravil to, čo žiada aj on.
,,Niall..." No môj priateľský rozum mi predsa len hovoril, že toto nie je správna vec.
,,Prosím." Pozrel mi do očí a konečne ma pobozkal. Nedá sa povedať, že by to bol bozk. Jeho pery sa tých mojich len jemne dotkli, ako keď v zime pijete horúci punč a jemne ho fúkate, aby ste sa nepopálili. Jeho pery boli jemné, mäkké, doslova kričali o prehĺbenie nášho bozku. Niall odložil gitaru, svoje ruky premiestnil na moje boky a bozk prehĺbil. Ja som tie svoje zamotala do jeho hustých vlasov a bozk mu opätovala. V ten čarovný moment, akoby do mňa udrel sám blesk, som sa od Nialla odtiahla a zatočila som hlavou na vyjadrenie nesúhlasu k tejto situácií.
,,Niall, toto nie. Nemôžeš to robiť ty a ani ja." Postavila som sa na nohy a vybrala som sa čo najrýchlejšie do hotela. Teraz by som bola najradšej doma a nie tu, pretože kdekoľvek môžem naraziť na Nialla. A po tejto, v skutočnosti trápnej situácií, sa mu budem radšej vyhýbať. Och, sme kamaráti, toto sa nikdy nemalo stať. Opustil ma predsa, nesmiem mu len tak odpustiť.
Zakutrala som sa do periny a snažila som sa zaspať, ale nedovolilo mi to tiché klopkanie na dvere. Keď sa Louina hlava objavila medzi dverami, vydýchla som si.
,,Pozdravujú ťa naši a vraja ti ešte raz ďakujú, že si tu zostala so mnou." Pozvala som ju aby si sadla ku mne na postel.
,,Lou, niečo sa stalo."
,,Čo? Pane bože, čo sa stalo Clary?" Vyvalila na mňa oči ako by som bola nejaký exponát v múzeu.
,,Niall ma pobozkal. Teda ja jeho. No vlastne to bolo vzájomné."
,,A to je tak zlé? Vidím, aká si z toho doslova zničená. To sa až tak nevie bozkávať?" Zasmiala som sa a zacítila som v očiach slzy.
,,Nie, vie to fakt skvele len...boli sme najlepší kamaráti, ja som k nemu pociťovala isté puto, ktoré nebolo založené na kamarátskych pocitoch. Neviem čo mám robiť, celé tie roky som premýšľala, aké by to bolo keby neodišiel. Nikdy som si nemyslela, že jeho návrat vo mne prebudí to všetko, čo som roky držala v úzadí. Nikdy som neverila, že Niall sa mi vráti do života ako obrovská búrka a nechá v mojom živote doslova spúšť. O pár dní odchádzajú a opäť ho neuvidím. Má priateľku, nemôže sa len tak bozkávať s cudzími dievčatami."
,,Ale ty pre neho predsa nie si cudzia, Clary. Nenapadlo ťa, že možno aj Niall k tebe prechováva niečo viac? Niečo silnejšie? Nevieš ako sa on cítil celé tie roky, nevieš čo on cíti, keď si sa mu vrátila do života. Hoc má priateľku, myslíš, že ju skutočne ľúbi keď ťa pobozkal? Podľa mňa nie. Z tvojho rozprávania som vždy usúdila, že Niall je veľmi dobrý chalan, ktorý by len tak ublížiť nedokázal. Clary nezatváraj sa pred ním. Ako si povedala, o pár dní odchádzajú a ty ho možno už nikdy neuvidíš, tak sa ho spýtaj na jeho city."
Lou mala vždy pravdu, A inak tomu nebolo ani teraz. Možno ma má Niall naozaj rád, veď povedal, že Jessie neľúbi.
,,Nemôžem ísť za ním Lou. Musím ho nechať zabudnúť na to všetko. Musím ho ignorovať a nechať ho ísť. Vrátil sa mi do života z nevysvetliteľného dôvodu, možno mi ho poslali rodičia. Ale ja naozaj nemôžem a ani nechcem byť súčasťou nejakého milostného trojuhloníka. A už vôbec nechcem byť pri tom, keď tomu dievčaťu zlomí srdce. Ona ho ľúbi."
,,Lenže ty, Clary Frayová, nevieš čo znamená nie a preto neverím ani jednému slovu z toho, čo si práve povedala."
,,Bohužial Lou, musím ho nechať ísť. I keď by som sa vedela do tých jeho neskutočných modrých očí pozerať večnosť, nemôžem."
Pár minút sme ešte s Lou kecali, s ňou jedinou sa viem o všetkom od smrti rodičov rozprávať. Keď Lou odišla, len tak som sa dívala do stropu a premýšľala. Nesmiem dopustiť aby sa to niekedy Niall dozvedel.
Dni ubiehali neskutočne pomaly. Statočne som sa snažila Niallovi vyhýbať a aj sa mi to darilo. No len do chvíle kým si ma neodchytil s Rose v kuchyni.
,,Clary porozprávajme sa." Pozrela som na Rose, ona sa usmiala a nechala nás samých.
,,Prečo sa mi vyhýbaš Clary? Odbiehaš odo mňa pohľadom, obchádzaš ma na metre. Čo sa stalo?"
,,Niall, nepýtaj sa. Proste sa stalo. Máš Jessie, to sa stalo. Nikdy by som si neodpustila ak by som bola súčasťou niečoho nepríjemného."
,,O čom to rozprávaš?"
,,O tom, že máš ju. Na mňa musíš zabudnúť. Nikdy nebudeme spolu Niall, pretože sme kamaráti. A tak to aj zostane. Celé tie roky som ťa mala rada ako brata a na tom sa nič nemení." Neverila som si ani slovo.
,,Clary ja...dobre." Povedal potichu a odišiel z kuchyne.
Môj život je jedna obrovská chyba. Dnes chalani odchádzajú. Celé dni som sa s Niallom nerozprávala, len som ho sem tam videla. Pár krát za mnou bol Liam, s otázkou, čo sa medzi nami stalo. Vraj takýto zarmútený nebol už celú večnosť. Vždy som mu len odpovedala, že neviem. Pár krát, keď som prešla okolo Niallovej izby som počula, ako sa s niekym háda. Samozrejme som sa nevyhla ani rozhovoru s Harrym. Jeho odhodlanie o mňa bojovať je čím ďalej tým väčšie. O chvíľu mi končia prázdniny, ja sa vrátim do školy a na Nialla ani nepomyslím. Dúfam.
,,Clary, poď." Usmiala sa na mňa Lou a spolu sme prešli do hlavnej chodby. Chalani už boli pri dverách a brali si batožinu.
Stála som opretá o zárubňu hlavných dverí a sledovala ich ako si pomaly nakladajú veci do auta. Podišiel ku mne Liam a objal ma.
,,Ďakujeme za spoločnosť Clary. Budeš mi chýbať. Ak budeš náhodou v Londýne, zavolaj mi." Podal mi do ruky malú kartičku, usmiala som sa na neho a objatie mu opätovala.
To isté sa stalo aj s Louisom, s ktorým som si rozumela vďaka jeho bláznivým nápadom. Veď predsa vodná bitka bol jeho nápad.
O chvíľu ku mne podišiel Harry. Objal ma a zaryl si hlavu do môjho krku. Jeho ruky, ktoré boli položené na mojich bokoch mi neboli zrovna príjemné.
,,Rád som ťa videl Clary. Po toľkých rokoch." Usmial sa na mňa, čím ukázal tie jeho rozkošné jamky v lícach, na ktoré zbalil už určite mnoho dievčat. A áno, v tú noc aj mňa. Úsmev som mu opätovala. Očami som našla Nialla, ktorý neprítomne hľadel pred seba opierajúc sa o auto. Mám ísť za ním? Čo ak ho už naozaj nikdy neuvidím? Choď za ním Clary!
Pomalým krokom som prešla k nemu. Srdce mi išlo z hrude vyskočiť a v krku sa mi spravila obrovská hrča. Čo to so mnou robíš, Niall?
,,Rada som ťa videla Niall. Dúfam, že sa ešte uvidíme." V jeho očiach som nevidela tú povestnú iskru ale bolesť. Bolesť, ktorú som spôsobila ja. Odlepil sa od auta a už som bola v jeho objatí. Silno som ho stisla, vdychovala som jeho vôňu. Chcela som si ju pamätať.
,,Ľúbim ťa Clary." S týmito slovami nastúpil do auta a odišiel. Po lícach mi začali stekať malé, tiché slzy. Opäť tá istá bolesť. Opäť som prišla o svojho milovaného človeka. A ja hlúpa som tomu nedokízala zabrániť. Možno aj dokázala, no neurobila som nič.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára