,,Clary?" Lou strčila hlavu medzi dvere a povzbudivo sa na mňa usmiala. Snažila som sa jej úsmev opätovať, no vzápätí som sa opäť srdcervúco rozplakala. Vzlyky mnou otriasali a ja som cítila ako ma Lou jemne objala.
,,Clary neplač. Je to idiot, vždy bol a vždy aj bude. Prosím neplač. Neplač lebo začnem aj ja a budeme tu rumázgať spolu." Hladila ma po vlasoch a rukou mi upokojujúco hladila chrbát. Zodvihla som hlavu, zhlboka som sa nadýchla a pozrela som sa na Lou.
,,Keď mne je to tak ľúto Lou." Vysmrkala som sa do vreckovky a hodila ju na kôpku k ostatným. Lou mi podala čistú.
,,Čo ti je ľúto Clary? To, že ťa podviedol? Že ťa mal len ako hračku posledný mesiac? Sama si dobre vedela, že mu v poslednej dobe išlo len o to, aby mal u koho spať a hlavne s kým spať. Nemôžeš dovoliť aby ťa to zlomilo! Ty si ten typ dievčaťa, ktoré má srdce a aj dušu zo zlata. Nikdy sa ti nikto nevyrovná a ver, že ten ďalší chlapec sa o teba bude starať ako o princeznú. Pretože to je to jediné zaobchádzanie, ktoré si naozaj zaslúžiš." Lou mi vždy vedela otvoriť oči. Ale až takto? Utrela som si slzy a vstala som zo zeme.
,,Lou poď! Daj to tu Rickovi nastarosť a ideš so mnou." Chytila som ju za ruku a vrazila do dverí.
,,Clary počkaj chvíľku." Otočila som sa na ňu a videla som, ako sa začala baviť s Rickom, ktorý na mňa sústredene hladel. Počula som útržky ich rozhovoru a poďakovanie od Lou. Potom sa už ku mne blížila s úsmevom na tvári.
,,Čo chceš urobiť Clary?" Spýtala sa ma keď sme vyšli pred hotel, kde chalani hrali futbal. Zahliadla som Nialla, ako sa práve smial na Liamovi.
,,Má u mňa ešte veľa vecí, idem ho pobaliť." Uškrnula som sa na Lou. ,,Naozaj si mala pravdu Lou. Keď sa obzriem na ten posledný mesiac, možno aj dva tak mu nešlo o nič iné. A ja tie jeho haraburdy u mňa nechcem."
,,Dobre ale poďme mojim autom. Budeme tam rýchlejšie."
O malú chvíľku už sme boli pred dverami môjho bytu. Zo skrine na chodbe som vytiahla veľké krabice. Vždy sa hodia. Začala som v kúpeľni. Všetky Jaceove veci som nahádzala do krabice. Nespočetné množstvo voňaviek, gélov na vlasy, sprejov, hlúpostí. Vraj aby sa mi páčil. Jasné, idiot. Keď som skončila v kúpeľni, prešla som do kuchyne. Na chlapa mal aj tam dosť vecí. Krabica už bola plná a ja som sa vybrala do obývačky. Dalo by sa povedať, že ja a Jace sme spolu bývali. Pomaly som hádzala všetky knihy do krabice, všetky fotky s ním. Lou na mňa s úžasom v tvári pozrela.
,,Kde sa toto v tebe berie Frayová?" S úžasným pocitom úľavy som ďalej hádzala Jaceove veci do krabíc. DVD-čka, CD-čka, všetko do jedného som napratala do krabice. Nechcela som tu mať po ňom ani len odrobinku. Vzala som tretiu krabicu a prešla do spálne. Otvorila som skriňu a jedným šupom som začala vyhadzovať všetky kúsky jeho oblečenia. Keď som sa pozrela na tú krásnu kôpku na zemi, neodolala som a poriadne som po nej poskákala. Hneď na tom som ju začala hádzať do krabice. Prešla som k jeho nočnému stolíku a otvorila ho. Vykukla na mňa naša spoločná fotka. Vzala som ju do rúk a neprítomne na ňu hladela. Keby sa tak dali vrátiť tieto krásne chvílky. Fotku som roztrhla a hodila do krabice. Ako ďalšie som zbadala dve krabičky kondómov. Otvorila som jednu a chytila som do ruky špendlík. Chvíľu som premýšlala, či až tak chcem Jaseovi zničiť život. Nestačila som mu, tak mu to oplatím. Špendlíkom som prepichla každý kondóm a víťazne som sa uškrnula. Všetky ostatné veci zo stolíka som natlačila do krabice. Časopisy, hlúposti, časopisy...hlúposti.
Hotovo. Zobrala som krabicu a vyniesla som ju na chodbu pred byt. Pridala som k nej aj zvyšné dve a fixkou som na každú z nich napísala Jaceove meno. Keby som mala mašľu, ešte by som mu to krásne naaranžovala.
Vrátila som sa späť do kuchyne kde sedela Lou a...Niall? Čo?
,,Niall? Čo tu robíš?"
,,No ja...volal som Lou kde ste, pretože keď si tak vyštartovala z hotela, bál som sa, že ideš zabiť Jacea alebo také niečo."
,,Nie, to nie. Ja som len chcela byť užitočná a pobalila som ho."
,,Pobalila? Veď ty si to tu normálne vyčistila od neho. V tomto byte už nenájdeš nič, čo by patrilo Jaceovi." Lou sa smiala a Niall sa k nej pridal. Do pohára som si naliala minerálku a sadla som si k nim.
,,Ako sa cítiš Clary?" Spýtal sa ma starostlivo Niall. Naozaj mal tie najkrajšie modré oči na svete.
,,Po tejto deratizácií sa cítim už lepšie." Usmiala som sa na neho a on mi vrátil milý úsmev.
,,Clary, zostaneš teda v hoteli kým sa naši nevrátia?"
,,Ja neviem Lou." Oboma rukami som zvierala pohár a obkreslovala jeho tvar.
,,Musíš tam zostať. Jace je idiot, kľudne ti môže niečo urobiť. Zostaneš so mnou v hoteli, áno? Je tam ešte pár voľných izieb, spať budeš mať kde. Choď si pobaliť pár vecí a pôjdeme. Rick to tam nevydrží večne."
,,Bojím sa, že keď sa dá do reči s Louisom a Harrym, nevydrží vôbec." Poznamenal Niall a zasmial sa. Tak veľmi mi chýbal tento chlapec. Podvedomie, sklapni!
Po návrate do hotela som nikdy nevidela Ricka šťastnejšieho, než keď nás uvidel prejsť vchodovými dverami.
,,Konečne ste prišli. Myslel som si, že sa zbláznim."
,,Stalo sa niečo Rick?" Spýtala sa Lou. Myslím, že keby jej to tu rodičia chceli zanechať, neurobili by chybu. Lou doslova dýcha len pre tento hotel.
,,Nič vážne, len dvaja z tej skupiny sa ma snažili nahovoriť na niečo, čomu som absolútne neporozumel." Zatváril sa naozaj zmätene, čo sa u Ricka veľmi často nestáva.
,,Nevravel som to." Zasmial sa Niall a pobral sa hore na poschodie.
,,Lou, pôjdem sa vybaliť a pomôcť Rose do kuchyne." Kývla som na Lou, ktorá opäť niečo horlivo vysvetľovala Rickovi.
Vo svojej izbe som si odložila veci a zadívala som sa von oknom. Naozaj si musím uvedomiť, že moji rodičia tu nie sú a teraz už nemám ani Jacea. Jediný, kto mi na tomto svete zostal je Lou. A možno Niall.
Z premýšľania ma vytrhlo zakašľanie a ja som zacítila jehoprítomnosť vo svojej izbe. Keď som sa otočila, pohľad sa mi spojil s jeho prenikavými zelenými očami a ja som nechápala, čo tu robil.
,,Videl som tú tvoju rannú scénu s tým...tým odfarbeným blondiakom."
,,Ak si ma prišiel vysmiať Harry, tak len do toho. Naozaj mi teraz už nemôže nič ublížiť." Povzdychla som si a svoj pohľad som neodtrhla od svojich prstov. Mám ja ale divné prsty.
,,Neprišiel som sa ti vysmiať a ani ti niečo veľké povedať. Len som sa ťa chcel spýtať, ako sa cítiš. Po rozchode to vždy býva docela pestré."
,,No Harry, máš pravdu, cítim sa naozaj odporne. Len v trochu nezvyčajne miere. Môj vzťah s Jaceom už nebol v posledných týždňoch zrovna ideálny, preto som vedela, že tento deň raz príde. A on prišiel. Síce zabolel viac, ako som pôvodne očakávala, Lou mi otvorila oči a ja nechcem o vzťahu počuť veľmi dlhú dobu. Za tú bolesť mi to nestojí."
,,Mzslíš, že každý vzťah je taký istý, ako bol ten tvoj s Jaceom? Myslíš, že ak by si skúsila šťastie v mojom náručí, tak by som ti nejak ublížil?" Nevychádzam z údivu. S prekvapením v očiach som sa na neho pozrela.
,,V tvojom náručí? Harry, ty nedokážeš pochopiť, že máš na tú noc zabudnúť?!"
,,Do riti Clary! Tri roky som čakal, že svoj názor zmeníš. A keď ťa konečne nájdem, zistím, že si úplne popletená nejakým blondínom a ešte sa začneš zamotávať aj do Niallovej hlavy! Keby si vedela, ako on o tebe rozprával Liamovi! Ani o tej svojej Jessie tak nerozpráva!" Keď to dopovedal, zhlboka sa nadýchol. Ja som na sucho preglga a nevedela som čo povedať. Niall o mne rozpráva? Pekne rozpráva?
,,Harry ja..." Priblížil sa nebezpečne ku mne a hlavu mi jemne chytil do dlaní.
,,Nie Clary, nemusíš hovoriť nič. Ja dobre viem, že odvtedy ako si tu uvidela Nialla, tvoje myšlienky patria len jemu. Nemusíš ma teraz falošne presviedčať o tom, že si aj ja nájdem svoju princeznú. Ty si tá, ktorú chcem. A Clary Frayová ja ti prisahám, že ja ťa aj dostanem. Dlho mi nevydržíš odolávať. Povolila si raz a povolíš znova. Bez ohľadu na to, ako veľmi ti Niall pomotá hlavu." Pustil ma a odišiel. Ten chlapec sa mi nepáči. Narobí mi ešte riadne problémy.
Zišla som do kuchyne, kde som začala pomáhať Rose s prípravou večere. Rose bola asi jediná osoba v hoteli, ktorá hneď vedela, či vás niečo trápi, koľko ste toho minulú noc vypili alebo kto vám práve ublížil. Bola v tom naozaj dobrá.
,,Clary, tebe ten blonďaví chlapec nejako ublížil?"
,,My sme sa rozišli Rose, obaja sme vedeli, že..."
,,Nie moja drahá, ja nemyslím Jacea. O ňom viem a viem aj to, čo všetko medzi vami posledné dni bolo. Ja myslím toho hudobníka."
,,Nialla?"
,,Áno presne toho. Pred pár minútami tu bol zastavený ako bez duše, poobzeral sa, milo sa na mňa usmial a s gitarou v ruke odišiel. Clary, on je z tých správnych. Zváž svoje citi k nemu a premysli si, či chceš zostať len ako dávna kamarátka z detstva."
,,Ja k nemu nemôžem cítiť nič viac Rose." Smutne som sa na ňu pozrela a jej vráskaté, no stále jemné, ruky ma láskyplne pohladili po rukách.
,,Je rozdiel medzi nemôžem a nechcem. Môžeš k nemu cítiť čokoľvek ale ty nechceš. Daj mu šancu, porozprávaj sa s ním a vypočuj ho. Nezahoď svoju príležitosť," Povzbudivo sa na mňa usmiala, ticho som jej poďakovala a odišla som.
Vo veľkej jedálni som začala s prestieraním stola pre chlapcov. V hlave mi neustále zneli slová, ktoré mi povzbudivo povedala Rose. Práve som dokončila výzdobu stola, aranžovanie bolo mojou záľubou už od útleho veku. Usmiala som sa na svoj výsledok a miestnosť som prenechala kuchárom.
Večer bol v plnom prúde, bolo niečo okolo pol desiatej a chalani mali zabehnutú veľmi silnú debatu pri futbale. Všetci. Lou v izbe volala s rodičmi.
Na hornom poschodí som si dala rýchlu sprchu, prezliekla sa do trička a pyžamových nohavíc, v kuchyni som si do obrovskej šálky spravila kakao a pobrala som sa do záhrady, kde som si sadla na ešte stále zohriatu trávu od dnešného slnka. Na to, že sme v Anglicku a pomaly každý deň tu prší, posledné dni tu je naozaj krásne a ja sa to snažím užívať každý kúskom svojho tela. Strčila som si do uší sluchátka a na mobile som si pustila pesničku. Sledovala som, ako hviezdy sprevádzali mesiac na nočnej oblohe a užívala si chvíľkovú samotu. Samozrejme som chcela čo najmenej myslieť na Jacea. S konečným dôsledkom musím uznať, že som šťastná, že je to za mnou.
Niall
Sledoval som ju, ako sedí v záhrade a uchlipkáva zo šálky. Musím na ňu zabudnúť. V ruke mi zavibroval mobil. Jessie.
,,Ahoj Jessie." Milo som ju pozdravil, hoci som naozaj nemal chuť sa s ňou rozprávať. Mal som ju rád ale vzťahy z donútenia nie sú zrovna moja parketa.
,,Ahoj láska." Aj cez mobil som vedel, že sa usmieva. Nemôžem jej to robiť. Ona ma ľúbi, zatiaľ čo ja ju len využívam kvôli príkazu manažmentu. Môžem sa snažiť najviac ako chcem, no neviem si k nej násjť cestu a ani jej opätovať city.
,,Niall si tam?"
,,Áno prepáč. Aký si mala deň?"
,,Docela fajn, prešla som snáď všetky obchody v Londýne s našimi. Zháňajú darček pre Phoebe a ja musím chodiť s nimi." Phoebe bola mladšia od Jessie o štyri roky ale rozumom bola ďaleko pred Liamom. A ten bol z nás najrozumnejší.
,,Tak to je fajn. Jessie vieš, premýšľal som a prišiel som k záveru, že chcem aby si s nami jazdila po koncertoch na tour. Teda ak ti to vaši dovolia." Na chvíľu som ohluchol z toho ako veľmi začala kričať.
,,Niall...pane bože. Myslíš to naozaj vážne?" Nie. Ale musíš mi pomôcť zabudnúť na Clary a tak ťa potrebujem po svojom boku.
,,Áno, som si tým istý. Ale musím končiť, volajú ma chalani. Opatruj sa Jessie, mám ťa rád."
,,Pozdrav ich Niall, ľúbim ťa. Pa."
Nikto ma nevolal. Len som s ňou nechcel už ďalej hovoriť. Hodnú chvíľu som ešte pozoroval Clary, keď som sa konečne rozhodol ísť za ňou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára