Over and Over - chapter 1

,,Louisa? Louisaaaaa!" Moja najlepšia kamarátka opäť mala sluchátka na ušiach a vrtela sa do rytmu nejakej jej obľúbenej piesne. Kedže odo mňa stála len pár metrov, natiahla som nohu a šťuchla ju do zadku. Zarazene na mňa pozrela a vytiahla si jedno sluchátko z ucha.
,,Čo je?" Prepichla ma pohľadom.
,,Kedy majú prísť tí vážení hostia?" Rodičia mojej najlepšej priateľky vlastnia malý útulný hotel neďaleko Oxfrodu, kde ja a Louisa študujeme. Louisini rodičia sa chystajú na spoločnú dovolenku asi dva dni po tom, ako sem  má na desať dní prísť na relaxačný pobyt pár ľudí. Louisa mi ani za nič nechce povedať, kto to je.
,,Mali by prísť zajtra, okolo obeda."
,,A už mi konečne povieš, kto to je?"
,,Zabiješ ma ak ti to poviem." Telom mi preletel mierny strach a vzrušenie zároveň.
,,Kto to je?" Louisa na mňa nevinne pozrela, zdvihla ruky nahor v obrannej pozícii a nadýchla sa.
,,One Direction." V tom momente mi padlo všetko z rúk a na chvíľu som prestala dýchať. Nie preto, že by som bola nejaká bláznivá faninka, ale kvôli tomu, že Niall bol mojim najlepším kamarátom.

Vyrastali sme spolu v Mullingare, kde som sa spolu s rodičmi presťahovala zo Španielska. Hoci moju rodinu z väčšej časti tvoria Španieli, ja sama som viac do rodiny môjho otca, preto jediné, čo v mojej osobnosti nosím zo Španielska je temperament. Môj otec mi vravieval, že mám v sebe viac španielskeho temperamentu ako celé Španielsko. V Mullingare sme začali bývať keď som mala 4 roky. S Niallom sme priatelia od mojich 6 rokov. Je odo mňa starší o dva roky no nikdy sme medzi sebou tento vekový rozdiel nepociťovali. Boli sme jedno telo, jedna duša. Rozbité kolená, prvé zlomené srdcia, všetko sme prežívali spolu. No pred siedmimi rokmi sa Niall odsťahoval do Londýna a mňa nechal v Mullingare. Prvé mesiace sme si písali, neustály kontakt nám nechýbal. No postupne to nejako upadlo. Dozvedela som sa, že Niall sa stal členom One Direction a postupne som počula len o tom aké úspechy spolu s kapelou zažívajú. Nikdy som nebola ich faninka, no mala som byť? Viem, že Niall bol mojim kamarátom no jeho odchod z Mullingaru mi zlomil srdce. O pár rokov som začala študovať na Oxforde, kde som spoznala Louisu. Viem, že Oxford  nie je zrovna ďaleko od Londýna ale naozaj sme sa za tých sedem rokov ani raz nevideli. Dokonca som v posledných dňoch zachytila, že má priateľku. Sem tam som si prezrela Niallov instagram a len som si pomyslela, že určite na mňa už zabudol.

,,Clary? Si v poriadku?" Z môjho premýšlania ma vyrušila Louisa.
,,Som len...len si ma zaskočila." Louisa o Niallovi vedela. Po nástupe do školy sa stala mojou najlepšou priateľkou tak som jej to vytárala.
,,Bojíš sa toho, že tu bude Niall?"
,,Nebojím. Prečo by som mala? Sedem rokov sa mi neozval, nemám najmenší dôvod sa báť." Na znak toho ako mi to je veľmi jedno som sa vystrela a pokračovala som vo svojej práci. Hoci som nechcela dať na sebe poznať, ako veľmi ma to zaskočilo a ako veľmi mám strach z toho, že by som mala stretnúť Nialla, moje vnútro sa triaslo a pri predstave, že by som ho mala konečne vidieť sa mi v krku vytvorila obrovská hrča.

Pracovala som každé leto v tomto hoteli odkedy poznám Louisu. Jej rodičia si ma obľúbili a každý rok aspoň dva týždne pred prázdninami sa ma spýtali či sa k nim pridám aj tento rok. Moja odpoveď bola vždy jasná, áno. Milovala som členov personálu v tomto hoteli, všetci mi pripadali ako rodina.

Keď sa môj pracovný čas blížil ku koncu, vo vrecku mi zavibroval mobil. Prečítala som si správu, ktorá mi prišla.
-Keď skončíš, zavolaj mi. Jace. xx-
Jace je môj priateľ už dva roky. No ak mám byť úprimná, posledné dni to bolo skorej len o vzájomnom trpení jeden druhého.
,,Písal mi Jace." Začala som, keď sme sa spolu s Louisou pustili do upratovania veľkej kopy riadu v kuchyni.
,,Je to tvoj frajer, je prirodzené, že ti píše, no nie?" Vyvalila na mňa oči a na chvíľu sa zastavil s tanierom a utierkou v rukách.
,,Lenže v poslednej dobe mi nikdy počas pracovnej doby nepísal a nepísal mi skoro vôbec." Mala som z tej správy divný pocit, v poslednej dobe sme sa naozaj nemali s Jaceom o čom rozprávať.
Po skončení pracovnej doby som chvíľu rozmýšľala, či sa mám naozaj Jaceovi ozvať. Vytočila som jeho číslo a medzi tým ako sa mi do ucha ozýval ten známy zvuk vytáčania, som zodvihla hlavu. Bol tam Jace. Hovor som položila no nepohla som sa. Jace prešiel ku mne, obial ma a pobozkal do vlasov.
,,Ahoj láska." Pozrela som sa na neho a on sa na mňa usmial. Niečo mi tu nesedí, toto nie je normálne.
,,Poďme sa prejsť, musíme sa porozprávať Clary." Chytil ma za ruku a spolu sme vykročili do večerného Oxfordu. Z celej tejto situácie som mala zvláštny pocit.
,,Jace? O čo ide?"
,,Clary, určite si si aj ty všimla, že to medzi nami teraz nie je ideálne." Och, nehovor. Ja som si myslela, že rozkvitáme šťastím. 
,,Áno Jace, všimla som si to."
,,Preto si myslím, že by bolo fajn dať si pauzu. Desať dní a uvidíme čo to s nami spraví. Hoci so bol k tebe odporný, ja viem, nechcem o teba prísť a chcem to záchraniť." Zostala som stáť. Neverím tomu, Vie, že to je celé na prd a toto povie.
,,Jace? Naozaj to chceš takto komplikovať?"
,,Komplikovať? Myslíš, že to chcem komplikovať? Chcem nás zachrániť Clary." Mierne zvýšil hlas tak som mu na to nič nepovedala.
,,Tak teda fajn, desať dní." Usmiala som sa na neho malým úsmevom a pobrali sme sa domov.

Celú noc som nemohla zažmúriťoka, na moje počudovanie som nemyslela na Jace a jeho "pauzu", ale na Nialla. Aký je? V čom sa zmenil? Keď som pozerala jeho fotky, videla som ako zmužnel. Som zvedavá, mám strach a vzrušenie zároveň. Predsa len, každý deň sa mi do živote nevracia niekto, kto mi bol všetkým a na sedem rokov ma opustil.