Over and Over - chapter 2

Ráno mi zazvonil budík, ktorý ma upozornil na to, že je najvyšší časť vstávať. Hneď ako som otvorila oči som v bruchu pocítila kŕč. Bože, dnes mám vidieť Nialla. Viem, že nemám najmenšiu šancu vyhnuť sa mu, ale musím to aspoň skúsiť.

,,Si v poriadku?" Spýtala sa ma Louisa, keď mi asi už štvrtý krát do drezu padla jedna, a tá istá, vidlička.
,,Mám strach. Čo ak si ma nebude pamätať? Alebo čo ak si ma bude pamätať až moc dobre? Som z toho viac nervózna, než keď som išla prvý krát sama kupovať balík kondómov." Louisa sa zasmiala a následne mi láskyplne  položila ruku na rameno.
,,Neboj sa, ak ste sa spoznali vďaka osudu, tak osud chcel aby ste sa toľko rokov nevideli a toto si pre vás nachystal. Sama si povedala, že nevieš aký Niall je, ako sa zmenil a či je stále taký istý. Možno sa nezmenil vôbec a bude to stále ten tvoj milý írsky kamarát." Prestala som počúvať pri slovku tvoj. Preboha nie, to je vylúčené.
,,Vieš čo, Louisa? Idem ešte rýchlo pozametať chodbu, kým prídu." Louisa len potriasla hlavou a ticho sa zasmiala. Popri zametaní si viem vždy poukladať svoje myšlienky. Možno aj to bol dôvod prečo som zametala skoro stále. Moja mama sa mi vždy smiala, vravela mi, že som sa mala s metlou hneď narodiť. Z môjho premýšľania ma vytrhol Louisin hlas.
,,Clary, rýchlo poď,  už prichádzajú." Srdce sa mi prudko rozbušilo a ruky roztriasli.
,,Lou, musím ísť von a to rýchlo," Odložila som metlu a rýchlym krokom som sa vybrala k mohutným dreveným dverám hotela, ktoré viedli von.
,,Nie, Clary poč..." Nestihla to dopovedať a ja už som sa pozerala do tých najkrajších modrých očí, aké som kedy videla. Boli presne také krásne, ako som si ich pamätala. Bože, on bol krásny. Stála som tam skoro celú večnosť kým som si uvedomila, že mám otvorené ústa. Na prázdno som ich zatvorila a s ospravedlňujúcim výrazom som sa prešmykla okolo Nialla a nechcene som zacítila jeho vôňu. Niall sa za mnou otočil, ale to som už neriešila, len som sa čo najrýchlejšie potreboval dostať do záhrady, kde som akože chcela poliať črepníkové kvety.
,,Clary? Clary počkaj!" Jeho jemná ruka sa mi omotala okolo lakťa a ja som zamrzla. Otočila som sa videla som, ako sa mu po tvári rozlial široký úsmev. Jeho typický krivý zubček bol preč a jeho chrup bol naozaj dokonalý.
,,Si to ty." Vytrhol ma z premýšľania a pomaly mi pustil moju ľavú ruku, akoby sa bál, že mi môže ublížiť.
,,Áno Niall, som to ja. Tiež ťa rada vidím." Jemne som sa na neho usmiala, neschopná spliesť dokopy rozumnú vetu.
,,Bože Clary, toľko rokov som ťa nevidel, Vyrástla si, tvoje vlasy...och si taká krásna." Ani neviem prečo, ale po tom, čo povedal túto vetu sa mi do očí pomaly naliali slzy. Clarisa Frayová, neopováž sa plakať pred ním! On ťa opustil!
,,Opustil si ma Niall...na dlhých sedem rokov si ma opustil a teraz prídeš, povieš mi, že som krásna a to len tak?"
,,Naozaj som netušil, že ťa tu nájdem. No za tých sedem rokov Clary, nebolo dňa, kedy som na teba nemyslel a ver mi, že ja na  teba nikdy nezabudnem. Si proste v mojom srdci a nikdy mi ťa odtiaľ nikto nezoberie. Bola si a vždy aj budeš mojou najlepšou priateľkou." Dostal ma. Som v zadku, slušne povedané. Nevedela som čo povedať a našťastie ma vtedy zachránil Louisin hlas.
,,Clary? Poď mi pomôcť prosím ťa." Bez slova a opäť s otvorenými ústami som odišla od Nialla a čo najrýchlejšie sa pobrala za Louisou. Cestou som si z líc utrela pár sĺz, ktoré sa mi nepatrne vykotúľali z očí.

,,A teraz mi vyklop moj milá, čo sa stalo!?" Louisa nás zavrela v práčovni práve vtedy, keď som vyberala z práčky várku prádla.
,,Nič. Len sme sa rozprávali. Povedal mi, že som krásna. Že som už navždy v jeho srdci. A mňa sa to dotklo. Pritom nebol na to dôvod. Mám Jacea a..." Vtedy som si spomenula na našu desať dňovú pauzu.
,,Máš Jacea, ktorý ti dal desať dní aby si mohol medzi časom užiť s inými a potom sa k tebe vrátiť." Vysvetlenie - Louisa nikdy nemala Jacea v láske. Podľa nej to bol len odfarbený blondín až moc povýšeneckej povahy. A to bol prirodzený blond.
,,Lou, chce nás len zachrániť."
,,Preboha Clary, desať dní ťa nechá v trpkom očakávaní, čo myslíš, že sa za tých desať dní zmení?"
,,Neviem. Možno ja, možno on."
,,Tak aby bolo jasno moja, Jace Wayland sa nikdy nezmení a vždy bude ten povýšenecký idiot. Máš na niekoho lepšieho, prečo si nezačneš uvedomovať akú máš hodnotu?" Zodvihla som zo zeme kôš s mokrým prádlom a pobrala sa do sušiarne.
,,Toto naozaj nemienim počúvať Lou a hlavne nie teraz, prepáč."

Niall

Desať dní zaslúženého voľna ďaleko od našich faniniek a manažmentu. Nie, že by som ich všetkých nemal rád ale pauza vždy dobre sadne. Jediná vec, ktorá ma mrzela bola tá, že so mnou nemohla ísť Jessie. Mám ju naozaj rád, rozumieme si a som rád, že sme spolu. No posledné dni z nejakého nevysvetliteľného dôvodu neustále myslím na Clary Frayovú, moju veľmi dobrú kamarátku z detstva. Tak rád by som ju videl, zaujímalo by ma ako sa zmenila, ako sa má.
Keď sme konečne dorazili na požadované miesto, s radosťou som vyšiel von a popreťahoval si stuhnuté svaly. Pohľad mi zablúdil na malý, útulný hotel, ktorý nebol bežne dostupný pre verejnosť. Bol špeciálne na objednávky. Keďže som sa nozaj nutne potreboval ísť vybaliť a najesť sa, pretože môj žalúdok ma už hodnú chvíľu upozorňoval na jeho existenciu, s rýchlosťou svetla som prešiel k hlavným dverám. Skôr než som stihol otvoriť dvere, ich z vnútornej strany otvorilo dievča. Clary. Jej hnedé vlasy, ktoré mala zopnuté do drdola sa jej jemne uvoľňovali a lemovali jej jemnú bledú tvár. Jej krásne hnedé oči sa spojili s tými mojimi a ja som sa na moment stratil. Je taká nádherná.